euforion portal

Newsletter
banner
banner
Akcie
 

Človek proti Človeku-Guernica

 
26. máj, rok 1937, mesto Guernica v troskách po rozkaze Generála Franca. Kôň, býk a žena s lampášom v ruke - tri nosné symboly Picassovej reacie na túto udalosť...

Dňa 26. apríla zaútočili nemecké letky na rozkaz generála Franca na otvorené mesto- Guernicu: do pol piatej, až do zotmenia bombardovacie lietadla typu Heinkel a Junkers v niekoľkých vlnách za sebou ničili mestečko zápalnými bombami a ostrelovali zo svojích  gulometov ulice. Zo 7000 obyvatelov bolo 1654 osôb zabitých a 889 zranených a samotné mesto bolo prakticky celkom zničené. V roku 1937 tento nálet otriasol celým svetom, keď si uvedomíme skutočnosť že išlo o prvé chladnokrvné a systematické prevedenie vraždenia civilných obyvateľov, o vyvrcholenie neludskej beštiality, vítazstva tmy nad svetlom.

Správa o tejto tragickej udalosti dorazila do Paríža 28 apríla. Tento „moment“ sa stal podnetnou reakciou pre Picassa, ktorý reagoval bezprostredne a odpoveď nenechala na seba dlho čakať. Prvú skicu urobil prvého marca a sú na nej tri samostatné postavy a dve ucelené kompozície v podobe, ktorá už od samotného počiatku obsahovala tri podstatné zložky- umierajúceho koňa, býka a ženu držiacu lampu z okna. Od tohto okamihu usilovne pracoval. Picassa sa udalosť vyslovene dodkla, keď si vezmeme do úvahy, že zem, ktorá utrpela drvivú porážku, bola Picasovou rodnou zemou, ku ktorej bol priľnutý, čo môžeme vidieť i z množstva jeho diel. Tento pocit spolupatričnosti môžeme badať i v Picassovom prehlásení, v, ktorom jasne vyjadruje svoj názor a smer.

Španielský konflikt je bojom reakcie proti ľudu a proti slobode. Celý môj život umelca nebol ničím iným ako neukončeným bojom proti reakcii a proti smrti umenia. Ako sa niekdo mohol, čo i len na chvíľu domnievať, že som sa spolčil s reakciou a so zlom?…Na obraze na ktorom práve pracujem a, ktorý nazvem „Guernica“ i na všetkých mojich súčasných dielach zretelne vyjadrujem pohŕdanie vojenskou kastou, ktorá spôsobila, že Španielsko zaliala záplava utrpenia a smrti.“

Napriek hnevu a tiesni, ktoré Picasso pociťoval, pracoval s nesmiernou starostlivosťou. „ Guenica“ nebola nahodená na rozsiahlé plátno v záchvate prvotného vzrušenia- je výsledkom napätia trvajúceho celé týždne, ktorému predchádzalo množstvo predbežných štúdií. V tomto obraze sa sústredili všetky umecove pocity, všetky schopnosti jeho originality a skúsenosti do jedného bodu. Dielo malo vyjadrovať nekompromisné odsúdenie zla…

Predbežné štúdie k obrazu sa zachovali. Konečná verzia obrazu, je rozmerné dielo široké šesť metrov a vysoké cez jeden a pol metra. Diváka ale najprv neupúta rozmer, šokuje ho svet do, ktorého ho obraz vťahuje, svet plný emócií. Formálna stránka diela využíva pre svoje vyjadrenie tlmené farby- čierna, šeda a biela- ticho, žial, katastrófa po následnom vybuchnutí bomby. Vysoko uprostred plochy obrazu svieti z tieňa žiarovka, pripomínajúca ľudské oko, vševidiace oko, pod ktorou klopytá a ričí bolesťou vyziabnutý kôň s chrbtom prebodnutým zlomenou pilkou, ktorej hrot mu vytŕča z boku.. Pod kopytami koňa leží mŕtvola človeka, rozbitá na kusy, ako rozbitá socha, jedna ruka sa prikláňa k lavému okraju obrazu, pričom druhá zviera zlomený meč a dotýka sa rastúcej kvetinky. Na pravo od koňa sa z okna vykláňa hlava vydesenej ženy: tá sa s vyditelnou bolesťou, akoby bola omámená pohybuje smerom ku stredu plátna a noha s velkým kolenom a chodidlom, ktorú ťahá za sebou , siaha až k pravému okraju diela. Za panujúcej tmy vľavo od koňa, avšak v inej rovine, sa naraz vynárajú na svetlo nebezpečná hlava, a jedna noha mohutného býka a vľavo sedí v podrepe jačiaca zúfalá žena, ktorá medzi nohami zviera mŕtve dieťa. Ďaleko napravo odpovedá jej výkrikom ďalšia žena, ktorá uviazla v horiacích troskách, biele ruky má roztiahnuté nahor a  hlavu tej istej farby, zdeformovanú zmraštenú v grimasu pod vplyvom príšerného utrpenia, ktoré prežíva. Ožiarené štvorcové okienko nad ňou, nad ktorým šľahajú bledé plamene, tvorí výraz bieleho chvostu býka, vychádzajúci zo zadku zvieraťa proti šedej štvorcovej rodine, pričom spojenie medzi jeho ožiarenou hlavou a telom strateným v temnote zostáva nejasné. Z temnoty za hrozivo vyzerajúcou hlavou nezretelne pípoce na hrade nejaký vták- holubica, sliepka, alebo hus- v každom prípade nejaký domáci operenec. Všetky tieto figúry sú stvárnené so značnou dávkou deformácie a štylizácie- vo všetkých prípadoch s výnimkou mŕtveho nemluvňaťa (ktorého, nos nesmierne otrasne visí nad čelom inverznej tváre, podobne ako na maliarových štúdiach k téme ukrižovanie) , pr. obidve ich oči sú namalované na tej istej strane hlavy a ich povrch je hladký, bez sebamenšej stopy modelácie. V perspektíve okienka a v líniach matne viditelných domov, v skráteni konskej tlamy a prerazeného meča sa prejavujú náznaky hĺbky, inak však je priestor okolo postáv usporiadaný v hranatých plochách prikladaných na seba.

Po prvom otrase divák vidí, že sa pod zdanlivým chaosom ukrýva zákonitý poriadok. Celok, držia pohromade nielen navzájom sa pretínajúce roviny a takmer nepretržitý sled ľudských údov na dne, ale i dokonca ešte pevnejšie trojuholník so širokou základňou, ktorý tvoria línie a na seba nakladané roviny, ktoré dosahujú najvyšší stupeň práve pod lampou umiestnenou vo strede obrazu, a okrem toho, síce menej zreteľne rovnobežné uhlopriečky vybiehajúce z blízkosti základne k vonkajším tvarom.

Pokiaľ obraz nenadobudol konečnú definitívnu podobu, maliar vytvoril asi pätdesiat štúdií, a ďalších cca päddesiat vytvoril v priebehu práce i po jej ukončení.

Počas postupu práce na obraze sa mnoho menilo- zanikalo, vyvstávalo, postupne sa objavili ďalšie figúry, niektoré mali zostať a iné zmizli, deviatého mája sa kompozícia takmer priblížila k definitívnej podobe. Vo zmienenom štádiu práce boli najdôležitejšími postavami žena držiaca v ruke lampu a býk, ktorý sa na ňu pozerá, kôň sa zrútil pri kolese voza, okrem neho sa vyskytujú ďalšie mŕtve a trúchliace postavy a oheň v pravej časti plátna planie vyššie než v neskorších verziách, z ruin trčí zdvihnutá ruka v typickom republikánskom pozdrave. Z vrcholu lampy mieri šikmo dole línia k pravej dolnej strane obrazu a tam sa opäť zdvíha v horiacom dome.

Odstránenie vertikály zásadne zmenilo obraz…nakoniec dal velkému oku, ktoré predtým predstavovalo slnko, namiesto podoby zrejnice, elektrickú žiarovku a tým nadobudol obraz až na niekoľko menších úprav definitívnu podobu.

Od prvej chvíle ako bola „ Guevernica“ predstavená verejnosti, vzbudzovala údiv, antipatie, úžas a spory a zároveň si vyžadovala vysvetlenie. Guevernica, patrí k málo Picassovým dielam, ktoré je možné aspoň do určitej miery interpretovať slovami. Obraz je zrelým dielom umelca, v, ktorom sa odzrkadlujú všetky Picassove prechody i obdobia -skúsenosti, objavy, podielajúce sa na obraze.

Obraz „Guernica“ súčastne predstavuje alegorické stvárnenie námetu, docela nepokryte využíva symboliku, a preto je rozumné , aby sme si položili otázku, ako úspešne a na akej rovine je vyjadrená táto súčasť jeho „posolstva“.Tým sa ocitneme na menej subjektívnej rovine.

Všetci sa zhodujú v tom, že podstatným zmyslom diela je odsúdenie zločinu vojny, krutosti spáchanej bez rozmyslenia, nenávisti a vo vraždení nevinných civilistov, avšak ďalej sa názory na toto dielo rozdvojujú, pričom mnohí považujú dielo za konkrétne odsúdenie frankistov a niektorí dielo považujú za nositeľa propagandy. Tieto interpretácie sú však nepravdivé, je pravda, že Picasso odsudzoval konanie generála Franka, avšak „Guernicca“ univerzálne odsudzuje všeobecné zlo, bez ktorého sa vojna nezaobíde. Je pravdou, že päsť zatnutá v republikánskom pozdrave v určitom štádiu práce sýdlila na obraze, on ju však z neho vymanil a tým sa vyhol konkrétnym odkazom propagandy.

Kôň a býk s petrolejkou sa stali maliarovými hlavnými symbolmi, ktoré sa interpretovali rôzne, pre mnohých býk predstavoval fašizmus a kôň predstavuje republiku, pričom, i tu sa názory rôzňa a kôň sa častokrát interpretuje ako symbol konrétnosti španielského vlastenectva. Ďalší siahli pri pokuse o výklad k starším Picassovým prácam, pričom sa ich domnienky opierali o neisté podklady keď zistili, že autor stavia býka raz do pozície hrdinu a naopak inokedy môže symbolizovať samotné zlo. Býk využitý a zobrazený v tomto diele však skutočne zobrazuje brutalitu a kôň je symbol ľudu. Picasso sám vyjadril zmysel týchto symbolov a zdôraznil, že propagandou obrazu bol úmyselná výzva…

Ak však býk predstavuje brutalitu a kôň ľud, zločin zobrazený na obraze nadobúda všeobecný aspekt, už to nie je konkrétne poukázanie na zločin vtedajšieho fašizmu za občianskej vojny v tedajšom Španielsku, ale dielo univerzálneho charakteru, odcudzujúce vojnu. Teda propagandou sa stáva protest, výzva, či odpor voči vojne. Obraz nepredstavuje iba obyčajné napomenutie, zároveň zobrazuje, to, čo po sebe zanechajú dve bojujúce strany, obraz ničoty, prachu, spustošenia, pozbavenia človeka určitého statusu ľudskosti a posledných kvapiek empatie...

Obraz teda zdôraznuje prehru oboch strán, ktorých dôsledkom je koniec a nie začiatok, ničota a nie blahobyt ani jednej z nich, iba prach a bieda.

 

Čo vidím v obraze „ Guernica“ ja

Čiernobiely výjav s akcentmi šedej v, ktorom takmer v strede sa zvýja kôň od bolesti, pod ním človek, všetci, všetky osoby na obraze zúfalo kričiace, matka držiaca dieťa, to je obraz skutočnej vojny a skazy. Picasso pri tomto obraze využil výtvarný prepis, či deformáciu a zjednodušenie tvarov, ktoré ešte viac podtrhujú všeobecnú atmosféru beznádeje a bezmocnosti. Býk na ľavej strane obrazu, sa ešte vyznačuje stopami využitia syntetického kubizmu. Je zaujímavé, že jedine býk sa na tento výjav pozerá, akoby nezasvätene, akoby ho bolesť nepostihovala a nijako ho nezasahovala. Na obraze nám náhle vzniká obrovský kontrast medzi býkom so stoickým pokojom a ženou, ktorá sa nachádza nižšie a srdcorevúco oplakáva svoje už mŕtve dieťa. Všeobecne ako celok vo mne tento obraz vyvoláva nepokoj a strach. Zaujímavou otázkou je, čo znamená oko nachádzajúce sa priamo nad zvíjajúcou hlavou koňa, ktoré sa pozerá a nahliada na tento výjav akoby so svojej perspektívy… V tomto „oku“ sa nachádza žiarovka a obkolesujú ho trojuholníkové plošné tvary po celom obvode. Je to určitá nádej v tejto tme…záblesk svetla…Taktiež pri tomto oku sa nachádza lampa, ktorú drží žena z okna na pravej strane, taktiež pri koňovi. Mohli, by sme sa domnievať, že je to zámer? Keďže oba predmety umožňujúce vidieť, sa nachádzajú pri tomto zvierati? Je to iba náhoda? Myslím, že nie. Ako často Picasso rád zobrazoval kone a býky a vo svojich „minotauromachiach“ im pripisoval určité vlastnosti, v tomto prípade je kôň symbolikum, zosobňuje a predstavuje vo svojom celku napadnuté mesto a je symbolom, všetkých trpiacich bytosti v tomto obraze. Keby sme teda pri tejto interpretácii čerpali z konkrétneho obrazu, farebného leptu z roku 1935, Minotauromachia, zistili, by sme, že Picasso sa tu zaoberal podobným námetom, Minotaurus, zosobnujúci zlo, zaútočil na koňa na, ktorom je už mŕtva žena. Podobný námet, týkajúci sa násilia, i keď v „menšom“ merítku, dokonca podobne využité symboly, a pri zmetajúcom sa zvierati, tentokrát na ľavej strane drží mladá žena sviečku. Mohli, by sme sa teda domnievať, ako v tomto prípade tak i Guernice, že svetlo, v prvom prípade sviečka, v obraze „Guernica“, „svetelné oko a lampa, predstavujú akýsi zlomok nádeje vo všetkej tej tme a smútku. Taktiež i tu je súvis medzi obeťou a útočníkom, obeť i tu zosobňuje kôň, kdežto útočník je vyjadrený vo forme Minotaura, a je pravdepodobné, že v “Guernice“ je ním Býk, útočiaci zľava.

Tento obraz, v ktorom Picasso využil iba pôsobenie tvarov a kontrasty svetla a tieňa vo mne vyvoláva pocit akoby sa zastavil čas a cítim určité vtiahnutie do deja. Akoby som už ja nebola len divákom, na ktorého obraz pôsobí, ale stávam sa prostredníctvom jeho zhmotnenia súčasťou deja. Z perspektívy „už nie diváka“ dokážem precítiť hrôzu sálajúcu z tohto výjavu. Štylizácia a zdeformovanie tvarov, ešte viac zdôrazňujú expresívne pôsobiací výjav. Vzduch presiaknutý utrpením, žena oplakávajúca svoje dieťa, kôň zvýjajúci sa od prežívanej bolesti, či kričiaci muž.. Ani neviem vyjadriť v medziach slov, čo vo mne vyvoláva. Myslím si, že to, ako tento výjav Picasso stvárnil je taktiež ovplyvnené tým, že tragédia na obraze sa viaže k tragédii jeho rodnej zeme. Udalosť, ktorá sa odohrala pod vedením generála Franca ním nepochybne musela otriasť a zhmotnila sa v tejto podobe. Monochrómna farebnosť, ktorú využil podtrhuje a zvýrazňuje ľudskú tragédiu a jej dosah. Vina, tragédia, smrť, hrôza to všetko zobrazil Picasso v nadčasovom odraze zobrazenia teroru. Už to nie je konkrétna udalosť, konkrétna „Guernica“ je to všetko zobrazením vojny, ktorá so sebou nesie zákonité dôsledky plné utrpenia, a sálajúcú úzkosť z bezmocnosti. Človek ako trpiteľ a v konečnom rade človek ako škodca, ktorý všetkú túto skazu spôsobil. Súcit, hrôza, pulzovanie života a nehybnosť smrti, to všetko prepojené tak, že to presahuje hranicu citeľna, to všetko nás presahuje a strháva so sebou vo výre burcujúcich emócií a hrôzy. Vojna, ako je zobrazená na tomto obraze, i keď je stvárnená s istou dávkou výtvarného prepisu skutočnosti presviedča nás o vine strhujúcim a neospravedlňujúcim spôsobom. „Guernica“ to je odraz toho, aké až strašné rozmery v sebe nesie vojna a jej pôsobenie, je to odkaz vo svojej nadčasovosti, univerzálne pôsobiaci a rozhodne je to výtvarny prepis správy, ktorý ale nie je obyčajnou propagandou, ale myšlienkou nesúcou v sebe hlboký odkaz…

 

Rodič vojny- človek, človek sám seba zahubil

Autor ćlánku: Simona Vojtečková

Zoznam použitej literatúry: Patrick ó Brian, Picasso Životopis, BB/art s.r.o., 2006

 

 

 


Ohodnoťte:
28%

Hodnotené 101 krát.

Komentáre ku článku:


nový Pridaj nový komentár

ana

2010-03-26 14:34:23

Vyborny clanok :)
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS